Hlavná ponuka
Vznik uhlia
Uhlie vzniklo z rastlinných a živočíšnych zvyškov, ktoré boli uložené v anaeróbnom vodnom prostredí, kde nízky obsah kyslíka zabraňoval ich úplnému rozkladu a oxidácii (t. j. hnitiu). Nedostatok kyslíka bol spôsobený najmä extrémnou akumuláciou odumretých častí rastlín, ktorých hnitie spotrebovávalo väčšinu kyslíka v plytkej, pomaly plynúcej alebo celkom stojatej vode uhoľných panví. Následný rozklad organickej hmoty preto nebol dokonalý, nedochádzalo k úplnému tleniu a spráchniveniu, ale bez prístupu kyslíka sa rastlinné zvyšky rozkladali iba veľmi pomaly. Rašelina sa preuhoľňovaním (karbonifikáciou) postupne menila na uhlie. Vytvára väčšinou vrstevnaté polohy označované v súvislosti s uhlím ako sloje.
Odkryv uhlia v podloží fosílneho riečneho kanála, súvrstvie stellarton, vrchný karbón (pensylván), blízko mesta Thorburn, Nové Škótsko
Najvhodnejšie podmienky na vznik uhlia sú panvách, ktoré sa nachádzajú v nížinách, pri brehoch plytkých morí alebo vo vnútrozemských panvách. Uhoľné panvy príbrežných oblastí boli často zaplavované morom pri periodických morských ingresiách, označujú sa ako paralické panvy. Kontinentálne (vnútrozemské) panvy predstavujú hlavne močiare obklopujúce veľké jazerá. Tvorili sa dlhodobo, často tiež pozdĺž zlomov v poklesávajúcich depresiách, medzi stabilnejšími oblasťami zemskej kôry. Tieto sa označujú ako limnické panvy. Aj v jazerných oblastiach často dochádzalo k zmenám podmienok sedimentácie a bežná je ich cyklicita, prejavujúca sa prínosom siliciklastík, ktoré prekrývali uhoľné sloje. Rašeliniská vnútrozemských panví majú len nízky prínos klastických sedimentov a ich uhoľné sloje môžu dosahovať značnú hrúbku, mávajú však zväčša pomerne malé plošné rozšírenie. Močiarne uhoľné sloje mávajú väčšie plošné rozšírenie, prúdiaca voda však do sedimentov priniesla väčšie množstvo ílu, siltu a piesku. V prípade, že išlo o príbrežné (paralické) prostredie, sedimenty obsahujú značnú prímes síranov a sulfidov, ktoré zvyšujú obsah síry v uhlí a tým znižujú jej kvalitu.
Striedanie podmienok sedimentácie sa v uhoľných panvách prejavovalo zmenami sedimentácie. V limnických panvách sú označované ako cykly, v paralických ako cyklotémy. Každý takýto cyklus zahŕňa postupne štádium transgresie, pokojnej sedimentácie a nakoniec regresie.
Následnou akumuláciou týchto sedimentov v sedimentačných panvách, ich prekrytím ďalšími mladšími sedimentmi, narastajúcim tlakom a teplotou dochádza k postupným geochemickým zmenám a vytláčaniu vody.
Všeobecné informácie
Uhlie patrí do skupiny bituminóznych hornín a predstavuje energetickú surovinu. Vzniklo karbonatizáciou rastlinných tiel. Podľa stupňa preuhoľnenia uhlie delíme na tri, resp. štyri základné typy.
Lignit je najmenej preuhoľnené uhlie, v ktorom rozoznať pôvodnú štruktúru dreva. Má najnižšiu výhrevnosť a je to spravidla relatívne najmladšie uhlie. (na Slovensku pliocénneho, alebo neskoromiocénneho veku).
Hnedé uhlie dosiahlo vyšší stupeň preuhoľnenia. Môže byť detritické so zrnitou štruktúrou. Vzniklo preuhoľnením ihličnatých drevín, napr. tisov treťohorných porastov.
Čierne uhlie a antracit sú najviac preuhoľnené a preto najkvalitnejšie druhy uhlia. Vznikli karbonizáciou stromovitých foriem plavúňov, prasličiek a papradí. Je to prvohomé uhlie (karbónskeho, príp. permského veku).
Zdroj: http://www.mineraly.sk/files/hor/uhlie.htm
Typy uhlia
lignit – tiež označovaný ako hnedé uhlie je najmenej kvalitný druh uhlia. Používa sa len na parnú výrobu elektrickej energie. Leštený lignit sa od železnej doby používal ako ozdobný kameň.
Briketa z hnedého uhlia.
hnedo-
čierne uhlie – je charakteristické vysokou hustotou, jeho farba je obvykle hnedočierna až čierna
antracit – najkvalitnejšie uhlie, používa sa na vykurovanie
Zdroj (http://sk.wikipedia.org/wiki/Uhlie)